Základné pojmy

Občas sa vyskytnú nejasnosti alebo otázky ohľadom evidovania stavieb katastrom nehnuteľností, teda ktorá stavba je predmetom evidovania (a musí byť zapísaná v katastri) a čo je hranicou stavby podľa katastra. Pozrime sa, čo hovorí naša platná legislatíva.

Stavby sa členia na pozemné stavby (zastrešené budovy) a inžinierske stavby (cesty, chodníky, parkoviská, železnice a ďalšie dopravné stavby, inžinierske siete, priemyselné stavby, športoviská).V katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby (do 25 m², plot, prípojky). Tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. Pozemné stavby sa v katastri nehnuteľností evidujú iba tie, ktoré majú pevný základ, alebo sú s pevným základom spojené, prípadne podzemné stavby. Hranicou stavby je pri podzemných a nadzemných stavbách jej prienik so zemským povrchom, alebo ak má nadzemná stavba na 2.-3. podlaží previs, jej priemet na zemský povrch. Súpisné čísla prideľuje príslušný stavebný úrad na základe kolaudačného rozhodnutia, drobné stavby a rozostavaná stavba súpisné číslo nemajú pridelené.

Na zápis stavby do katastra slúži geometrický plán na zameranie stavby, ktorý je prílohou k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Stavbu kataster zapíše po predložení žiadosti o zápis, ktorej prílohou je geometrický plán na zameranie stavby a rozhodnutie o určení súpisného čísla. Osobitný prípad je rozostavaná stavba, ktorá sa zapisuje do katastra na zriadenie záložného práva v prospech banky pri hypotekárnych úveroch. Na zápis rozostavanej stavby slúži geometrický plán na zameranie rozostavanej stavby, ktorý sa prikladá k žiadosti o zápis rozostavanej stavby spolu so stavebným povolením a znaleckým posudkom.